Ako sa posunúť od chcenia k rozhodnutiu

Autor: Katarína Adamusová | 19.11.2020 o 9:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

V predošlom článku som vám vysvetlila, aký je rozdiel medzi chcením riešiť problém a rozhodnutím sa problém vyriešiť. Dnes vám vysvetlím, prečo je niekedy náročné presunúť sa od chcenia k rozhodnutiu.

Dôvodov môže byť samozrejme viacero, ale tento dôvod pozorujem u ľudí najčastejšie a zároveň vie byť naozaj blokádou v konaní, preto vám ho pomenujem a zvedomním.

Aj tentokrát začnem príkladom, na ktorom si ukážeme pointu tohto prístupu. Pred pár mesiacmi mi volala kamarátka, že sa chce objednať na konzultáciu, lebo je už zo seba zúfalá. Zhruba štyri roky v sebe riešila dilemu, či sa pustiť do jedného projektu, ktorý nosila v hlave. Ako mi to rozprávala do telefónu, cítila som, že nepotrebuje môj pohľad na vec, ale potrebuje si to v sebe iba upratať. Poradila som jej, nech vyskúša techniku Ružového scenára z mojej knihy Vzťahová zrelosť (strana 158). Ona si nad to sadla, prešla si situáciu podľa postupu a nielenže sa jej v priebehu chvíle všetko vyjasnilo, ona dokonca daný projekt do dvoch týždňov kompletne zrealizovala.

V nadväznosti na predošlé články – je to ďalšia krásna ukážka rozdielu medzi štvorročným chcením a následným rozhodnutím sa svoju dilemu konečne vyriešiť.  Akonáhle sa rozhodla, život jej poslal riešenie ihneď, s ľahkosťou, priam na zlatom podnose. Ona sa musela iba rozhodnúť a byť ochotná pre to niečo urobiť (poprosiť o pomoc, počúvnuť moju radu, nalistovať si knihu a prejsť procesom popísaným v knihe). Odvtedy vraj používa techniku Ružového scenára pravidelne v každodennom živote, nielen pri riešení strategických vecí ako spustenie projektu.

 

Príčina váhania

A v čom to celé spočíva? Nemožnosť posunúť sa od chcenia k rozhodnutiu môže byť spôsobená tým, že na pozadí problému je viacero faktorov, ktoré na celý proces vplývajú. Napríklad chceme zmeniť prácu, ale medzi súčasným stavom chcenia a rozhodnutím sa je silný pocit neistoty alebo strachu. Zároveň tento pocit strachu neovplyvňuje len jeden faktor, ale viacero faktorov – strach, či nájdem rovnako platenú prácu; strach, či ma neprepustia po skúšobnej dobe; strach, či tam bude dobrý kolektív a podobne.

Problém pri posunutí sa od chcenia k rozhodnutiu teda je, že my chceme výsledok (štíhle telo, nová práca, partner), ale zároveň je naše vnútro plné pocitov a myšlienkových pochodov, ktoré nám bránia rozhodnúť sa a odhodlať sa k nášmu cieľu kráčať. Väčšinou sú to pocity ako strach, neistota, pochybnosti, úzkosť… Teda pocity, ktoré nás obmedzujú, čím nás inštinktívne tlačia do pasivity. Tieto pocity vedia byť naozaj paralyzujúce, no ak s nimi vedome nepracujeme, väčšinou sa k nim pridruží ešte aj pocit beznádeje a frustrácie, čím sa ťarcha nášho trápenia zdvojnásobí.

Na to, aby sme vedeli so svojimi pocitmi pracovať, je potrebné uvedomiť si dve základné veci:

  • Za každým pocitom sa ukrýva nejaká myšlienka alebo náš postoj. Ak teda chceme pocit spracovať, musíme sa naň pozrieť hlbšie a musíme zistiť, aká myšlienka alebo postoj ho spôsobuje.
  • Ešte dôležitejšie je však uvedomiť si, že náš pocit nemusí mať iba jednu príčinu, ale môže mať niekoľko spúšťačov súčasne, ktoré vyúsťujú do jedného intenzívneho výsledného pocitu. Napríklad strach zmeniť prácu môže mať na pozadí tri menšie strachy –  bojíme sa, či nás bude nová práca skutočne baviť, či bude dobrý šéf, či neprídeme o voľnosť a benefity, ktoré máme v tejto práci atď.

Spravidla platí, že čím viac spúšťačov  v sebe máme, tým je náš výsledný pocit strachu (neistoty, úzkosti) väčší a tým väčšiu bezmocnosť pri riešení problému cítime.

 

Riešenie

Ak nám teda v našom odhodlaní a rozhodnutí sa bráni pocit, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi, už asi tušíte, čo je našou úlohou. Potrebujeme si všetky tieto faktory pomenovať a pozrieť sa na každý jeden zvlášť, čo sa s ním dá robiť.

Kamarátka v spomínanom príbehu urobila iba to, že si svoj štvorročný pocit neistoty a váhania rozmenila na drobné a zrazu videla jasné východisko zo svojej situácie. Na pozadí jej pocitu bolo 8 rôznych príčin a každá z nich potrebovala svoje individuálne riešenie, ktoré jej napadlo ihneď, ako si tie príčiny spísala a uvedomila. Napríklad ju paralyzovalo, že nevie, kde má svoje akcie robiť a tak sa zamyslela, aká bude účasť, aké parametre má mať priestor a obvolala svojich známych, či o niečom nevedia. Samozrejme bez problémov vhodnú miestnosť našla. Ďalšia príčina jej váhania bola, že nevie kedy to má urobiť – a tak si sadla, zobrala diár, pozrela sa na svoje plány na najbližší polrok a stanovila si pevné termíny, kedy sa to udeje. Týmto spôsobom postupovala pri všetkých 8 príčinách, ktoré sa ukrývali za jej pocitom váhania a neistoty.

Štyri roky nevedela svoj problém vyriešiť, lebo ostávala iba na úrovni pocitu a nepracovala s ním hlbšie. Akonáhle sa však posunula z úrovne pocitu k príčinám, ktoré ho spúšťajú, zrazu našla jasné riešenia. A prečo také jednoduché dilemy ako miestnosť či termíny nevedela vyriešiť skôr? Lebo ani netušila, že ju tieto veci trápia. Celú pozornosť totiž venovala iba pocitu neistoty a váhania, či sa do projektu pustiť, alebo nie.

Viem, že práca s pocitmi nie je jednoduchá, ale ak chceme akékoľvek trápenie vo svojom živote vyriešiť, potrebujeme sa naučiť hľadať korene našich pocitov. Až keď ich spracujeme, nepríjemný pocit odíde. Nepotlačíme ho žiadnymi tabletkami ani preplneným diárom, aby sme naň nemuseli myslieť. Akonáhle nás niečo trápi, potrebujeme sa tomu pozrieť zoči-voči, iba tak to vyriešime. Čím skôr tak urobíme, tým lepšie pre nás. Depresie nie sú nič iné, ako dlhodobo neriešené problémy alebo neefektívne riešené problémy.

Cez pocit nás psychika upozorňuje, že niečo v našom živote nie je nastavené správne. Riešenie problému sa však nachádza až za samotným pocitom. Preto je také dôležité naučiť sa s pocitmi pracovať. Ak pri problémoch ostávame dlhodobo iba na úrovni pocitu, naše trápenie sa nabaľuje a vyúsťuje do pocitov beznádeje, frustrácie a depresií

Trochu som odbehla, ale vráťme sa k našej téme. Ak sa teda medzi chcením a rozhodnutím nachádza nejaký pocit, ktorý nám bráni rozhodnúť sa, je potrebné daný pocit zanalyzovať. Čím je pocit intenzívnejší, tým je väčší predpoklad, že na jeho pozadí je viacero príčin, ktoré ho spúšťajú. Niekedy sa vieme posunúť do fázy rozhodnutia aj napriek tomuto pocitu. Ak však cítime, že nás tento pocit blokuje a obmedzuje, je potrebné zanalyzovať si jeho príčiny. Ja som si na tieto prípady vytvorila techniku, ktorú som nazvala Ružový scenár, ale určite existuje množstvo iných techník. Ak nejaké poznáte, kľudne ich použite. Podstatou je zistiť, čo všetko na náš pocit vplýva a následne začať všetky tieto príčiny riešiť. Samozrejme, každú zvlášť. Niektorú príčinu vieme vyriešiť sami, niekedy musíme požiadať o pomoc iných ľudí alebo sa otvoriť životu, nech nám riešenie pošle. Základ je nestáť na mieste, ale robiť kroky k zmene.

 

Najčastejšie chyby

V praxi pozorujem tri najčastejšie chyby, ktoré nám bránia posunúť sa od chcenia k rozhodnutiu svoj problém riešiť:

  • Ostávame len na úrovni pocitu a nezamýšľame sa, ako problém riešiť. Tým, že stojíme na mieste, ťarcha situácie sa neustále zväčšuje a pridáva sa k nej ešte aj pocit beznádeje a frustrácie.
  • Chceme riešiť svoj problém, ale vždy keď sa nad ním zamýšľame, zanalyzujeme si len časť pocitu. Napríklad náš pocit strachu spôsobuje 10 príčin, no my neustále premýšľame len nad 4 príčinami, ktoré sú najviditeľnejšie alebo najintenzívnejšie. A tak aj keď možno vidíme riešenie pre tieto 4 faktory, stále vo svojom vnútri cítime, že to nie je postačujúce, lebo náš vnútorný pocit (strachu, neistoty, úzkosti) sa nemení. Je to spôsobené tým, že robíme len polovičnú prácu, preto nemôžeme mať komplexný výsledok. Až uchopenie všetkých príčin nášho pocitu nám vnesie do situácie jasno. Ak pracujeme len čiastkovo, pocit nejasnosti v nás prirodzene aj naďalej ostáva.
  • Zanalyzujeme si všetky príčiny na pozadí pocitu, ale nepustíme sa do ich riešenia. Síce vieme, čo náš pocit ovplyvňuje, ale ďalej to neriešime. Kamarátka si aj zanalyzovala príčiny, aj sa pustila do ich riešenia. Mohla ostať aj naďalej v pocite beznádeje, keďže nevedela, kde zoženie miestnosť, no ona sa pustila do akcie, zavolala známym a riešenie k nej prišlo s ľahkosťou  (viď článok Prvý dôležitý krok pri riešení problémov).

Niektoré príčiny na pozadí pocitu budeme vedieť riešiť sami (nájsť miestnosť, stanoviť termíny v diári) a na niektoré budeme potrebovať pomoc niekoho iného. Napríklad, ak niekto túži po partnerskom vzťahu, no zároveň má strach, že bude zranený a podvedený, pravdepodobne budú na pozadí jeho psychiky oveľa hlbšie modely a vzorce správania, ktoré daný človek nevyrieši sám. Ak cítite, že na niečo nestačíte sami, hľadajte človeka, ktorý vám s tým pomôže. Základ je neostávať v utrpení a beznádeji, ale podnikať kroky k vyriešeniu svojho problému. Život vám bude pomáhať a pošle vám tú správnu pomoc.

Zároveň nečakajte, že sa niečo vo vašom živote udeje samé ani neprenášajte zodpovednosť za svoje problémy na iných ľudí. Tieto postoje vás nielenže nikam neposunú, ale hlavne mrhajú vaším časom a oddiaľujú vyriešenie vášho problému.

Ak vás čokoľvek trápi, rozhodnite sa to riešiť a som presvedčená, že vám život pošle „šťastné náhody“, ktoré vám s vaším problémom pomôžu. Takto totiž život funguje a tento princíp mi deň čo deň dokazuje na mne, mojich klientoch aj na ľuďoch v mojom okolí. Držím vám palce a verím, že postupne svoje klbká problémov rozmotáte… 

Techniku Ružového scenára nájdete v knihe Vzťahová zrelosť na strane 158. V knihe som venovala celú kapitolu vysvetleniu dôležitosti pocitov v medziľudských vzťahoch. Ak totiž ostávame na povrchu svojich pocitov, ukracujeme sa o možnosť žiť vnútorne naplňujúci život v súlade so sebou samými. Ak ostávame na povrchu pocitov iných ľudí, ukracujeme sa o možnosť žiť hlboké a vrúcne vzťahy plné úcty a porozumenia. Téme pocitov sa naozaj oplatí venovať pozornosť. Sú hlavnou niťou nášho života, či už si to uvedomujeme, alebo nie.

Ak sa chcete naučiť pracovať so svojimi pocitmi a rozumieť vlastnej psychike, v knihe Osobnostná zrelosť nájdete detailný návod. Obe knihy si môžete zakúpiť TU.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?